Bon Voyage

Tak asi takto by som dnešnú cestu opísal. Za záhadných okolností sme sa všetci študenti Spojenej Katolíckej Školy v Nitre museli dobrovoľne nasilu zúčastniť na púti do Šaštína, hoci veeeeeľký kostol máme priamo v budove školy, presnejšie medzi školou a internátom.

Dnešného krásneho rána sme už od  7:30 MUSELI stepovať pred národnou nitrianskou stanicou. Pre niektorých to bolo prvé stretnutie, niektorí toto miesto poznajú dôverne. No dnes to bolo iné. Vyše 800 ľudí sa zhromaždilo pred stanicou, aby sa princípom organizovaného chaosu dostali do vlaku. o 7:46 sa konečne pohýňame smer vagón č. 10 s vedomím, že vlak má o 7:50 odchádzať. Presne.

Čo čert a istý nemenovaný študent nechcel, vlak sa nepohol. Vraj si chcel zatiahnuť roletku v kupé [vo vlaku niesu roletky !!!], no namiesto toho potiahol záchranú brzdu. Šikovný. Ale išiel - vlastne ešte len nastúpil do vlaku - len 1. krát. Potom, pán sprievodca od lokomotívy až k poslednému vagónu musel prezrieť všetky záchranné brzdy. Trvalo to tak 15 minút a bola to tá v poslednom vagóne. Okrem toho sa zistilo, že iná brzda bola povolená, no nie našou vinou. Pán zástupca, po zistení identity daného študenta, ho okamžite vylúčil, no neskôr svoje rozhodnutie prehodnotil a dal mu "len" 3 zo správania. Je to dobrák, ten zástupca, o tom niet pochýb :)

Konečne sme sa pohli. Ešte sme sa nestihli ani len rozbehnúť a už sme zasa stáli. V Zbehoch. Naše kupé už hádalo, kto si zasa chcel stiahnuť roletku, ale tentokrát za zastavenie mohli ŽSR. Po prvotných dezinformáciach sme sa dozvedeli, že sa pokazila výhybka. Dĺžka opravy? Asi tak hodinu - hodinu a pol :)
Videli sme príjaz železničnej polície, týpka vo veste s foťákom a normálnej polície. Následne zasa prebehla kontrola záchranných bŕzd, no tento krát bez pozitívneho nálezu. Ja som sa presunul do iného kupé, kedže v našom skapal pes - bola tam nuda. V mojom novom pôsobisku som našiel kvalitné osadenstvo - Yukiho, Frau a Dominiku. Kupé bolo vybavené naozaj luxusne - dokonca aj živú TV sme mali [okno do chodbičky]. V tejto Chodbička TV chodili reklamy a sem-tam programy pre 18+. Frau všetko pekne okomentovala, Yukiho si troška oddýchla a po tom čo sme "vyhodili" Jenisovú sa vlak zasa pohol. Konečne :) Burácanie vlaku bolo určite počuť v okolí niekoľko sto metrov od vlaku.

Po príjazde na stanicu Šaštín - Stráže sme sa zasa organizovaných chaosom presunuli do Baziliky. Po začatí omše s 2 hodinovým meškaním sme sa zasa presunuli na stanicu Šaštín - Stráže kde sme ďaľších 20 minút čakali na príchod iného vlaku. Počas tohto času sme museli stáť na stanici, kde fúkalo, ale aspoň sme mali čas na rozhovor. Zase sme nastúpili do nevykurovaného vagóna a pohodlne sa usadili v 8 miestnom kupé 10.

Cestou naspäť som sa dostal do Filozofického oddelenia vlaku, kde sa okrem filozofie riešila aj teológia. Diskusia bola zábavná, no bol som rád keď som vystúpil. Toto obdobie mi spríjemnilo hlavne prezvánanie a smsky od Yuki, ktoré nikdy nevymažem :). Vďaka jej zato :)

Po príchode na stanicu bolo vidieť radosť v očiach rodičov, že sme končne v Nitre. Myslím že GCM tak skoro na žiadnu púť nepôjde. Spolu s Maťkou a Natálkou sme sa presunuli k Mlynom, kde sme sa ohriali, počkali asi tak 2 minúty na autobus a šli domov. Prvy krát som šiel autobusom č. 28, a poviem vám, bolo to rovnaké ako v  autobuse č. 2,6,8,12,13,14,15,30,32,..

Ako správny gentleman a maturant som odprevadil dievčence domov a ja som sa pobral smerom Dlhá ulica.
Doma ma ešte prekvapilo študovanie oznamka od Maťky mojím ocinom a potom som bol podrobený otázkam ako keby na výsluchu, ale to je už iná story...

PS: fotografie dodám neskôr :)